Sociálne siete vniesli do politickej komunikácie nový rozmer v podobe obojstrannej komunikácie a s ňou aj možnosť budovať s voličmi vzťah, hoci mnohí politici sa ešte stále priamej konfrontácii z doposiaľ nemým publikom vyhýbajú. Že však nie je možné ďalej sociálne siete ignorovať si viditeľne čoraz viac uvedomujú aj slovenskí politici.

Prvým slovenským úspešným príkladom využitia sociálnych sietí v predvolebnej kampani bola strana Sloboda a Solidarita, ktorá v parlamentných voľbách v roku 2010 profesionálnym spôsobom využila všetky najdôležitejšie sociálne siete a dosiahla niekoľkonásobne viac facebookových fanúšikov než akákoľvek iná kandidujúca strana, v júni 2010 ich bolo viac ako 70 000. Vtedy ešte relatívne malá a nová strana tak dokázala predovšetkým informovať a mobilizovať voličov a to aj napriek relatívne malému mediálnemu priestoru, ktorý jej slovenské televízie venovali (analýza MEMO 98).

Rastúca dôležitosť sociálnych sietí sa odrazila aj na tohtoročnej predvolebnej kampani prezidentských kandidátov.

Z televíznych obrazoviek na sociálne sietě

Takmer všetci prezidentskí kandidáti využili možnosť komunikovať a mobilizovať voličov cez vlastnú facebookovú stránku, jednými z mála kandidátov ktorí Facebook v predvolebnej kampani nepoužili boli Stanislav Martinčko a Jozef Šimko. Drvivá väčšina kandidátov si však založila stránku až na jeseň minulého roka, čo sa pravdepodobne odzrkadlilo najmä na číslach potencionálnych fanúšikov. Výnimkou bol napríklad Andrej Kiska, ktorý si facebookovú stránku založil už v roku 2012. Jeho stránka dosiahla najvyšší počet fanúšikov, v deň volieb ich bolo viac ako 57.000.

Počet fanúšikov na facebookovej stránke v deň volieb

Na stránkach všetkých favorizovaných kandidátov bola viditeľná profesionálna práca, čo dokazujú nielen upravené url, obľúbené bolo najmä meno+2014, ako napríklad v prípade Roberta Fica, ale aj profesionálne vyrobené úvodné (cover) fotografie či upravené príspevkové fotografie. Obľúbenou súčasťou cover fotiek bola najmä štátna vlajka, ako pozadie ju použil Robert Fico a Andrej Kiska.

Vo všeobecnosti boli na cover fotkách vyobrazené najmä tváre kandidátov s volebnými sloganmi, pripomínajúce najmä typicky bilboardovú komunikáciu. O čosi viacej “facebookovú” komunikáciu sa prostredníctvom komiksových obrázkov a cover fotiek, na ktorých dominovali hashtagy, snažil najmä Milan Kňažko.

Mnoho kandidátov použilo na facebookovej stránke hashtagy, odrážajúce najmä volebné slogany ako napriklad #NastalCas Jozefa Behýla či #SpoluNaToMame Pavla Hrušovského. “Hashtagová” komunikácia Milana Kňažka sa vyvíjala spolu s kampaňou začnúc s #Knazko, prejdúc vo februári na #ZnovuIdeovela a koncom mesiaca na #VolimMilana. Andrej Kiska vyjadroval svoje názory cez hashtag #CoNaToKiska. Komunikácii Radoslava Procházku nedominoval žiaden jednotný hashtag. Hashtagy vôbec nevyužil Robert Fico.

Že o facebookové stránky známych osobností sa stará niekto tretí nie je ničím výnimočným, dôležité je však udržať jednotný štýl písania a “tón” stránky, tým skôr ak je administrátorov stránky viac.

Túto časť zvládla slabšie stránka Pavla Hrušovského, z ktorej sa fanúšikom prihovárala celá škála “osôb” od kandidáta v prvej osobe (status z 2.februára: “O niekoľko minút oznámim na tlačovej konferencii hlavné témy, posolstvá a vizuály mojej prezidentskej kandidatúry. Už sa veľmi teším na vaše reakcie.”) cez „my“ kolektív (status z 5. februára: “87 rocny pan Fabian o nasom kandidatovi Hrusovskom. Dakujeme!”) až po hlas „tretej osoby“ ktorý nám opisoval situácie za pána Hrušovského (status z 1.februára: “Už zajtra o 11.00 bude Pavol Hrušovský v TA3 diskutovať na témy: stav justície, súdnictvo a prezident, kompetencie hlavy štátu.”). O kandidátovi v tretej osobe sa fanúšikom prihovárala aj stránka Milana Kňažka, tejto voľbe však ostala po celý čas verná.

Radoslav Procházka si naopak zvolil priamejšiu komunikáciu a osobnejšie pohľady, čo sa pravdepodobne odrazilo aj na počte komentárov pod príspevkami.

Väčšina kandidátov využila v predvolebnej komunikácii aj vlastný Youtube kanál, na ktorom šírila predvolebné spoty. Medzi ne patrili nielen inštitučno-prezentačné videá kandidátov, ale aj videá, v ktorých známe osobnosti vyjadrovali kandidátom svoju podporu. Medzi takéto videá patrili napríklad videá Milana Kňažka. Niekoľko animovaných videí bolo vytvorených pre Youtube kanál Andreja Kisku.

Kto vie používať Twitter?

Zo svetovo najpopulárnejších sociálnych sietí si prezidentskí kandidáti najmenej obľúbili Twitter. Napriek tomu, že poniektorí si profil na Twitteri vytvorili, väčšina kandidátov, ako napríklad Radoslav Procházka, naň písali len 2–3 krát týždenne. Robert Fico twittoval len niekoľkokrát do mesiaca a v zásade len odkazy na vlastné videá z Youtubu. Profil Milana Kňažka patril naopak k jedným z najaktívnejších.

Pravdepodobne nie veľmi šťastnou voľbu bolo pre Radoslava Procházku založiť si nový twitterový profil len kvôli voľbám, nakoľko jednej profil, s vyše 500 followermi už mal. Nový profil v deň volieb nedosiahol ani 200 followerov. Sústrediť všetku komunikáciu na už existujúci profil by pravdepodobne prispelo k lepším výsledkom. Mimoriadne aktívny bol aj profil Gyulu Bárdosa, tweety rovnako ako aj facebookova stránka boli však písane takmer výlučne v maďarčine, neznalosť jazyka tak určite odradila mnohých potencionálnych fanúšikov a followerov. Andrej Kiska ako jediný z favorizovaných prezidentských kandidátov na Twitteri nebol.

Radoslav Procházka využil aj Pinterest a Instagram, sociálne siete, ktorým sa ostatní kandidáti vo všeobecnosti vyhli. Zatiaľ čo na Pintereste prevládali najmä predvolebné videá z Youtubu, na Instagrame sme mohli nájsť niekoľko osobných fotiek z rodinných výletov, ktoré postupne vystriedali najmä fotky z predvolebných mítingov.

Na Facebooku vám Fico neodpovie

Sociálne siete ponúkajú politickým kandidátom určite mnoho výhod: lacný komunikačný prostriedok, priestor na šírenie vlastných názorov a informácií, ale predovšetkým možnosť využiť ich implicitnú charakteristiku– nadviazať so svojimi fanúšikmi priamy kontakt, diskutovať, vymeniť monológ za dialóg. Túto možnosť však ale využili len máloktorí prezidentskí kandidáti. Na komentáre fanúšikov reagoval napríklad Radoslav Procházka, zatiaľ čo na Kiskovej stránke sa niekoľkokrát objavil post s hashtagom #conatokiska, ktorý vyzýval ľudí, aby mu písali do súkromnej pošty.

Žiadnej odpovedi sa však nedostalo ľudom, ktorí nielenže hojne komentovali stránku Roberta Fica, ale ktorí pokojne písali aj nadávky. Obsah nebol žiadnym spôsobom moderovaný, nové posty pribúdali len sporadicky. Stránka ponechaná týmto spôsobom sama na seba sa podobala skutočnej džungli a dosiahla len 2300 fanúšikov, čím sa zaradila medzi jednu s najmenším počtom fanúšikov.

Vo všeobecnosti bola úroveň komunikácie prezidentských kandidátov relatívne vysoká, jednou z najčastejších chýb ktorú bolo na stránkach vidieť je ignorovanie niektorých špecifických funkcií a vnútornej logiky sociálnych sietí a ich používanie akoby išlo o bilboardovú komunikáciu. V budúcnosti by na facebookových stránkach politikov malo určite byť viac obsahu spracovaného práve pre Facebook. Najmä si však treba uvedomiť, že nadviazať dialóg s fanúšikmi a odpovedať na ich otázky nie je len zbytočnou stratou času či vystavovaním sa „riziku“ nepríjemných reakcií, ale predovšetkým príležitosťou ako s potencionálnymi voličmi nadviazať osobnejší kontakt a vzťah, ktorý môže pozitívne ovplyvniť aj volebné výsledky.

Foto Kredit: Kexino.com, Creative Commons