Vo voľbách do parlamentu v roku 2023 triumfovala strana Smer – SD s výrazným náskokom (22,94 %) pred druhou najväčšou stranou Progresívne Slovensko (17,96 %). Vzniknutie vládnej koalície, zloženej zo strán Smer – SD, Hlas a SNS, neprekvapilo mnohých občanov Slovenska.

Plány a vízie týchto strán ohľadom budúceho smerovania krajiny boli oznámené už počas predvolebnej kampane a následne zhrnuté v koaličnej zmluve, dokumente, ktorý spoločne podpísali na začiatku svojho vládnutia.

V zmluve sa nenachádza priama zmienka o následnom prístupe k médiám, avšak predseda Smeru – SD, Robert Fico, ako aj nové tváre SNS sú dlhodobo známi svojimi postojmi k vybraným médiám. Martina Šimkovičová, ministerka kultúry, Peter Kotlár, poslanec, Tomáš Taraba, minister životného prostredia, alebo Rudolf Huliak, poslanec, patria medzi známe mená slovenskej alternatívnej scény, ktoré sa dostali do politiky na kandidátke SNS.  

Napätie a konflikty

Útoky zo strany Roberta Fica na novinárov nie sú novým javom. Už v roku 2008 sa o novinároch vyjadril ako o “hyenách” alebo “klamároch.” 

Značná časť novinárov sa ohradila voči slovným útokom, berúc v ohľad prítomný pocit ohrozenia po vražde novinára, Jána Kuciaka, a snúbenice, Martiny Kušnírovej. Po tejto vražde sa Fico zdržal komentárov, čo však netrvalo dlho, a o rok neskôr odpovedal na novinárske otázky výrokmi:

“Vy ste najväčší zločinci na svete! Vy ste v tejto republike napáchali najviac škody!“

Scenár sa zopakoval o niekoľko rokov neskôr, kedy sa Fico stretol s niektorými poprednými zástupcami médií na Slovensku po septembrových voľbách 2023. Na stretnutí sa vyjadril o potrebe vytvoriť prostredie pre “normálne pracovné a príjemné vzťahy.” 

Nový postoj, opäť, netrval dlho a útoky sa vrátili. Začiatok štvrtej vlády Roberta Fica priniesol, okrem slovných útokov, aj konkrétne obmedzenia, ktoré sú novým, ale nie prekvapivým krokom. Túto zmenu je možné vysvetliť zaradením Fica do kategórie populizmu podľa definície Takisa Pappasa (2016) ako iliberálnej demokracie, čím môžeme vysvetliť aj niektoré kroky proti liberálnym médiám na Slovensku. 

Iliberalizmus v politike

Pappas charakterizuje populistických lídrov, ako tích, ktorí nastúpil k moci vo fungujúcej liberálnej demokracii a môžu byť nahradení spravodlivými voľbami. 

Iliberalizmus sa prejavuje v ich činoch po nástupe k moci, kedy obmedzujú fungovanie liberálnych inštitúcií, narúšajú právny štát, podnecujú polarizáciu a deklarujú presadzovanie záujmov ľudu. 

Cieľom je dosiahnuť úplnú kontrolu štátnej moci, čo zahŕňa ovládnutie štátnych inštitúcií (napr. dosadením vlastných nominantov na riadiace miesta). Je nutné poznamenať, že, v istej miere, každá vláda po nástupe k moci chce mať kontrolu nad inštitúciami. Rozdiel je v rozsahu kontroly, pričom cieľom je zakotviť úpravu režimu cez zmeny v ústave. 

Na rad prichádzajú inštitúcie, ktoré dohliadajú na správne fungovanie liberálnej demokracie, ako médiá, justícia, školstvo či neziskové organizácie. Forma akou lídri ovplyvňujú inštitúcie je rôznorodá. Či už zvolia formu úpravy legislatívy, zvýšenia dozoru, alebo obmedzenia zdrojov financovania, vždy sa jedná o zúženie vplyvu pôsobnosti alebo úplne zrušenie jednotlivých organizácií. 

Fico počas svojho pôsobenia nespochybnil demokratický proces a počas predchádzajúcich vlád, napriek neustálym slovným útokom, nesiahol na fungovanie médií. V dnešnej situácií pozorujeme viac spoločných znakov s Pappasovou teóriou, čo je poznať na konkrétnych krokoch vládnej koalície.  

Omezovanie novinárov v praxi

Predseda parlamentu, Peter Pellegrini, zaviedol nové reštriktívne pravidlá pre vstup vybraných médií do budovy Národnej rady Slovenskej republiky, len pár týždňov po vymenovaní vlády. Medzi vybrané média patrí Denník N, denník SME, Aktuality a TV Markíza. 

Nejednalo sa o kompletný zákaz, ale o obmedzenie činnosti s tým, že Fico dal pokyn na preverenie povolenia na vstup a prácu spomenutých médií, ktoré označil za “nepriateľské.” 

Nové pravidlá zakazovali živý vstupu a rozhovor s vládnymi predstaviteľmi, ako aj vymedzenie priestoru knižnice, umiestnenej vo vestibule na prízemí hlavnej budovy NR SR, kde novinári môžu vykonávať svoju prácu. K obmedzeniam Fico poznamenal, že preveria finančné vzťahy, hlavne TV Markíza. Ako dôvod uviedol monopolné a nepriateľské správanie televízie.

Členovia strany Smer-SD nepriamo obmedzujú prácu novinárom aj tým, že prijímajú pozvania do relácií a rozhovorov. Redaktor Denníka N poukázal na nedostatočnú komunikáciu zo strany Fica, ktorá pretrváva roky. Právom každej osoby je nezúčastniť sa na diskusii, avšak je na pováženie, keď pozvania a výzvy najčítanejších (podľa prieskumu Median SK) mainstreamových médií odmieta jedna z najpopulárnejších strán na Slovensku. 

Po voľbách sa novou ministerkou kultúry stala Martina Šimkovičová, bývalá moderátorka TV Markíza, odkiaľ bola prepustená. Pred nástupom na pozíciu pôsobila v TV Slovan. Predstava kultúry, podľa novej ministerky, je sústredená na slovenské tradície, teda zamedzenie propagácie iných názorových prúdov. 

Medzi niektoré kroky ministerky patria pokus o nadviazanie kultúrnej spolupráce s Ruskom a Bieloruskom, prealokovanie financií určených na boj proti dezinformáciám na opravu vybraných kultúrnych budov, alebo odvolanie riaditeľky galérie bez udania dôvodu. 

V apríli predložila pani Šimkovičová návrh zákona, ktorým sa menia pomery v RTVS, pričom sa vládna koalícia dlhodobo sťažuje na zaujatosť televízie. Náhrada verejnoprávnej televízie a rozhlasu má mať názov STVR, na jej čele bude riaditeľ menovaný sedem-člennou radou (členov rady menuje parlament) a má vzniknúť nový poradný orgán rady – deväť-členná etická komisia (členov menuje cirkev či Matica slovenská).

Populizmus sa vyznačuje aj polarizáciou spoločnosti a vymedzením skupiny, ktorú nazývajú populistickí lídri ľud, pričom sa prezentujú ako zástupcovia záujmov ľudu. V polarizovanej spoločnosti je nutné vymedziť, kto patrí k menšine a skupinu, ktorá presadzuje názory tejto menšiny. Do tejto skupiny patria, podľa Róberta Fica, aj liberálne médiá. 

Čo sú liberálne médiá?

Časť politikov považuje za nepriateľské práve liberálne médiá. Liberálny znamená slobodomyseľný, znášanlivý alebo zmierlivý. Klasický liberalizmus, vo všeobecnosti vyznáva princípy individuálnej autonómie a minimálneho zásahu štátu. Teda, liberálne médiá zastávajú oddelenie od štátu, konkrétne od zásahov štátu.  

Z pohľadu mediálnych systémov, Hallin a Mancini považujú za liberálny model ten, ktorý je zameraný na trhové prostredie, informovanosť, pluralizmus a profesionalitu povolania novinárov. 

V modernej ére sa za hlavné charakteristiky liberálnych médií považujú sloboda prejavu, racionalita, zodpovedný žurnalizmus a neustále prehodnocovanie statusu quo. Všetky charakteristiky sú ideály, ktoré si môže médium zobrať za svoje a pokúsiť sa ich dosiahnuť. 

Negatívne postoje voči liberálnym médiám sú bežným javom na slovenskej politickej scéne. Robert Fico im vytýka chýbajúcu nestraníckosť alebo propagáciu nepriateľských politických postojov, ako napríklad zverejňovanie nepravdivých a neúplných informácií. 

Neraz predseda Smeru – SD priamo vyslovil svoj postoj, že liberálne alebo mainstreamové médiá na Slovensku otvorene klamú. Ďalej im vyčíta otvorenú zaujatosť, ako napríklad pri nedávnych prezidentských voľbách 2024. 

Liberálne médiá mali podporovať a financovať kandidáta Ivana Korčoka, čo uviedol Fico na sociálnych sieťach. Ku Korčokovi môžeme priradiť aj Progresívne Slovensko alebo Zuzanu Čaputovú. Priama podpora vybraných politických osobností predstavuje neobjektívnosť voči aktuálnej vláde. Liberálne médiá majú byť financované zo zahraničia, napríklad Georgom Sorosom, ktorého názory a agendu presadzujú. 

Všetky tieto názory Fico propagoval na sociálnych sieťach a na verejných vystúpeniach. Ako protiklad k liberálnych médiám dáva predseda Smeru-SD alternatívne médiá, v ktorých sú viacerí členovia vládnej koalície častými hosťami.

Všetky vyššie spomenuté postupy Roberta Fica a členov vládnej koalície sa dajú vysvetliť snahou o zamedzenie činnosti liberálnych prvkov v krajine. Argumenty ako zaujatosť, zavádzanie, šírenie proti-slovenských záujmov a priame zasahovanie do politického systému je možné vnímať ako snahu obhájiť činy vlády proti médiám. 

Medzi posledné kroky vládnej koalície patrí neúčasť v jednej z najsledovanejších politických relácii na slovensku, Na telo na TV Markíza, s cieľom zrušiť reláciu, ako to bolo v prípade relácie Na hrane na TV JOJ. 

Podľa uvedenej teórie populizmu je cieľom týchto lídrov udržanie moci po nástupe do vlády. Médiá patria medzi liberálne inštitúcie, ktoré populistickí lídri chcú zdiskreditovať. Konkrétna podoba závisí od povahy lídra a krajiny, v ktorej sa nachádzajú. 

Donald Trump verejne dehonestoval vybrané liberálne médiá. Viktor Orbán obmedzil pluralitu médií, či už priamo (cez regulatórne inštitúcie) alebo nepriamo (odkúpením médií tretími stranami). Lech Kaczyñski išiel cestou zmeny legislatívy a prísnou kontrolou médií. Robert Fico sa netají svojimi plánmi a priamo poukazuje na, v jeho očiach, problémy.

Reakcie zahraničných médií na situáciu na Slovensku

Správanie vládnej koalície voči médiám vysiela signál do vnútra a do zahraničia. Médiá ako The Guardian, ipi.media alebo Reuters obsiahlo zdokumentúvajú postoje vládnej koalície po septembri 2023. 

Európska únia sa niekoľkokrát vyjadrila za zachovanie slobody médií a novinárov. Námietky voči návrhu novej podoby RTVS sa vzťahujú najmä na menovanie členov rady a jej kompetencie pri menovaní riaditeľa. Síce, možnosť odvolať riaditeľa bez udania dôvodu, čo je v rozpore so zákonom európskej únie, konkrétne European Media Freedom Act, bolo z nového návrhu vyňaté, avšak je otázne, či sú dodržané požiadavky nediskriminácie, nezaujatosti a transparentnosti.

Zdroj úvodního fotografie: Printscreen ČT24