Pandémia COVID-19 bola jednou z globálnych tém, ktorá ovplyvnila všetkých počas rokov 2020 a 2021. Vládna politika mala priamy dopad na každodenný život a politickí predstavitelia boli nútení riešiť a prezentovať verejnosti aktuálny vývoj a opatrenia. Politickí lídri boli tí, ktorí vysvetľovali, čo sa deje a prijímali kľúčové rozhodnutia. Pochopenie pandémie bolo priamo spojené s tým, čo bolo prezentované a od politických lídrov sa očakávalo, že budú situáciu zrozumiteľne interpretovať a ponúknu riešenie. Ranné štádia pandémie boli zásadné pre nastavenie nálady v spoločnosti.

Normalizácia nekonvenčného správania

V krízovej situácii museli populistickí lídri, ktorí tvrdia, že reprezentujú „obyčajných ľudí“, reagovať čo znamenalo aj prijímanie nepopulárnych rozhodnutí. Populistickí lídri často pretvárajú normy politickej kultúry a komunikácie. Wodak (2019) uvádza, že populistická komunikácia obsahuje nepolitické prvky, ktoré porušujú zaužívané formálne konvencie, čo môže súvisieť s konkrétnym kontextom alebo typom prejavu. Wodak a spol. (2021) hovoria o fenoméne normalizácia nekonvenčného správania (originál „shameless normalization of impoliteness“), kde sa za nekonvenčné správania považuje negatívna odpoveď na špecifickú situáciu alebo kontext.

K tomuto fenoménu dochádza vtedy, keď sa priečia očakávania (norma) a realita. Normalizácia nekonvenčného správania priamo súvisí s nástupom populistických lídrov, ktorí preniesli populistický diskurz do mainstreamových médií. Kľúčovými charakteristikami sú prekračovanie hraníc toho, čo môže byť povedané čo vedie k prístupu „všetko je dovolené“ a presúvanie neformálneho jazyka do formálneho prostredia. Kritika na adresu lídrov je často odmietaná alebo ignorovaná. Politickí lídri adaptujú tieto prvky do svojej seba-reprezentácia, aby vytvorili špecifický imidž. Hoci nepolitický diskurz v politickom prostredí môže imponovať širšiemu publikum, v čase krízy sa očakáva kompetentné vládnutie kedy sa presadzujú a prijímajú adresné politiky.

Sebaprezentácie Igora Matoviča

Štúdia tlačových konferencií je vhodnou formou na skúmanie vyššie spomenutého fenoménu. Podľa Wodaka a spol. (2021) sú tlačové konferencie „formalizované verejné vystúpenia“, pri ktorých musia politici dodržiavať ustanovené pravidlá a normy. Jazyk musí formálne adresovať danú tému informatívnym spôsobom. Konkrétnym príkladom populistického lídra, ktorý počas pandémie prekračoval normy je Igor Matovič, predseda vlády SR od marca 2020 do apríla 2021. Matovič je predseda populistickej strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO), premenovanej na Slovensko, a bol úradujúcim premiérom pokým nebol odvolaný z postu pre zlý manažment pandémie.

Na štúdiu normalizácie nekonvenčnosti bolo analyzovaných vyše 100 tlačových konferencií, kde hlavná téma súvisela s pandémiou (aktuálny vývoj, nové opatrenia, zákazy, spolupráce, atď…). Ako metóda na skúmanie Matovičovej sebaprezentácie počas jeho pôsobenia vo funkcii bola zvolená kvalitatívna analýza obsahu. Okrem toho sa štúdia zaoberala vývojom diskurzu od prvej pandemickej vlny po druhú a ako sa tieto dve obdobia odlišovali. Priamo bolo skúmané používanie expresívnych slov, jazyka bežných ľudí a zjednodušovanie situácie keďže populistická komunikácia sa líši od tradičných politických noriem.

Nekonvenčné správanie premiéra počas pandémie

Bývalý premiér často vystupoval na pódiu spolu s odborníkmi aby zdôraznil ich rolu v rozhodovacom procese, čím chcel posilniť svoju legitimitu. Svoje zastúpenie mali lekári, vedci, výskumníci, ministri, zástupcovia rôznych odvetví a organizácií. Opakujúcimi sa osobnosťami boli hlavný hygienik a minister zdravotníctva navyše v niektorých prípadoch mali hlavné slovo. Rozdiel medzi prvou a druhou vlnou v tomto aspekte je zjavný. Počas druhej vlny bolo prítomných menej predstaviteľov z odbornej obce a čoraz citelnejšie bolo zastúpenie politických predstaviteľov ako ministri alebo členovia koalície. Matovič často používal zjednodušené prezentácie, tabuľky alebo dáta na vysvetlenie komplexnej situácie a opatrení. Až na prílišné zjednodušenie podávaných informácii bol priebeh konferencií na štandardnej úrovni.

Novinári často spochybňovali spoľahlivosť prezentovaných informácií/údajov a pýtali sa na konkrétne nedostatky pri implementácii politík alebo na nepraktickosť rozhodnutí. Hlavnými typmi nekonvenčného jazyka, ktoré Matovič používal boli „spochybňujúce alebo nepríjemné otázky a/alebo predpoklady“ a „zamietnutie“. Nekonvenčné správanie nesúviselo s konkrétnou témou tlačovej konferencie, ale skôr záviselo od nálady bývalého premiéra. Často spochybňoval pripravenosť novinárov a ich schopnosť porozumieť obsahu: „Boli ste tu počas predchádzajúcej časti konferencie? Áno? To bola presne tá téma.“ (7. apríl 2020) „Prečo si myslíte, že robím túto tlačovú konferenciu?“ (19. februára 2021). Dôvody zamietnutia súviseli najmä so spochybňovaním právomocí alebo dôvodov na prijatie niektorých politík: „Nepochopili ste myšlienku“ (13. novembra 2020) alebo „Odporúčam vám, aby ste si vygooglili štúdie…“ (9. júna 2020). Legitimita novinárov bola spochybňovaná, pričom sa neustále zdôrazňovala prítomnosť hrozby.

Agresívny jazyk voči novinárom

Rozdiel medzi prvou a druhou pandemickou vlnou sa v tomto ohľade nepotvrdil. Matovič používal nekonvenčné výrazy ako reakciu na konkrétnu situáciu voči niekomu, kto položil nepríjemnú otázku alebo kritizoval kroky vládnej koalície. Keď novinári kládli otázky a Matovič nebol ochotný odpovedať použil agresívny jazyk. Ďalší z pozorovaný jav bolo, že pri zhoršení pandemickej situácie alebo pri poklese preferencií sa používanie nátlakového a agresívneho jazyka zvýši. Tento jav sa nepotvrdil čo možno interpretovať tak, že Matovič nereagoval na celkový vývoj po zdravotníckej a politikej stránke ale reagoval na okamžitú situáciu v tomto prípade otázku/komentár.

Na záver možno konštatovať, že jazyk Igora Matoviča počas jeho premiérovania sa vyznačoval nekonzistentnými a emocionálnymi elementmi v rámci teórie o nekonvenčných praktikách populistických lídrov. V širšom kontexte možno agresívny jazyk populistických lídrov voči novinárom vysvetliť dynamikou my versus oni, kde „mainstreamoví“ novinári sú považovaní za elitu.

Použitá literatúra

Wodak, R. (2019). Analysing the micropolitics of the populist far right in the ‘postshame era.’ In P. Bevelander & R. Wodak (Eds.), Europe at the Crossroads: Confronting Populist, Nationalist, and Global Challenges (pp. 63–93). Nordic Academic Press.

Wodak, R. (2021). Crisis communication and crisis management during COVID-19. Global Discourse, 00(00), 1–20. https://doi.org/10.1332/204378921X16100431230102

Wodak, R., Culpeper, J., & Semino, E. (2021). Shameless normalisation of impoliteness: Berlusconi’s and Trump’s press conferences. Discourse & Society, 32(3), 369–393. https://doi.org/10.1177/0957926520977217